Compliance po slovensky | časť 4

Ticho lieči dušu, nie organizáciu

„Mlčeti zlato, mluviti štříbro“. V mnohých firmách toto porekadlo napĺňajú excelentne a do bodky. Ticho v organizácii je však kontraproduktívne, neprospieva dobrej kultúre, zvyšuje riziká, a dokonca znižuje, manažérmi uctievanú modlu efektivity. Tam, kde je ticho, logicky nefunguje ani Compliance, nemôže. Komunikácia je tretím pilierom efektivity Compliance a dovolím si tvrdiť, že je to pilier základný, častokrát veľmi podceňovaný a zanedbávaný.

V poslednom príspevku som písala, že chýbajúca stratégia a izolácia compliance sú primárnymi dôvodmi neefektivity compliance. Môžete si prečítať TU. Stále si to myslím. Po týchto sviatkoch kedy sme na vlastnej koži pocítili silu ticha v kríze, musím doplniť svoj blog aj o tento, tretí pilier.

Je mlčanie v organizácii skutočne zlato?

Odborníci označujú mlčanie v závažných témach alebo vo vyhrotenej situácii za prejav pasivity a rezignácie, ktorá je základom nedôvery a nedôveryhodnosti.

Krásnu paralelu a dôvody prečo je dôležité komunikovať sme si zažili teraz, cez sviatky. Vláda mlčala, ministri mlčali, premiér mlčal. Výsledok poznáte, sami ste si ho zažili na vlastnej koži. A kto by si chcel o mlčaní slovenskej vlády prečítať, môže napríklad TU.

Mlčanie, popr. strohé informovanie o komplexných prípadne zložitých veciach má rovnaké účinky. TU si môžeme ukázať na snahu ministerky Kolíkovej presadiť návrh Súdnej mapy, ktorá v dôsledku práve nedostatočnej komunikácie resp. nekomunikácie s dotknutými ani nedostala šancu byť v danom čase akceptovaná alebo aspoň nápadom akceptovateľná, viď TU.

Rovnako je to s mlčaním v korporáciách. Ak sa niečo v spoločnosti udeje, je treba reagovať, pomenovať, určiť, definovať, pripomenúť, adresovať a definitívne je potrebné dať vedieť, „že vieme a riešime“.

Ak komunikujeme aj o ťažkých témach, najmä ak sa v spoločnosti udeje incident, dávame najavo záujem, adresátom komunikácie dôveru a podporu, meníme ich pohľad na zdanlivo jednoduché vnímanie rôznych situácií a v neposlednom rade vysielame signál, že nám stoja za to, aby boli informovaní. V compliance je množstvo procesov nastavených na dôvere v komunikáciu, či už sú to whistleblowing lines alebo iné formy nahlasovania incidentov. Ak chceme od zamestnancov, aby nám dôverovali a oznamovali, komunikácia nevyhnutne musí ísť aj od compliance, či manažmentu smerom k zamestnancom. Dôvera je vždy dvojstranná, vyžadovať dôveru (a komunikáciu) na strane jednej, ale neposkytovať ju na strane druhej nefunguje.

Akýkoľvek iný prístup totiž alebo vnútorne samo-znevažuje danú spoločnosť resp. jej manažment alebo nabáda k replikám nežiadaného konania/situácie. Áno, môžeme urobiť komunikačné chyby - že niečo nepovieme tak, ako sme chceli, alebo zmysel bude iný, aký sa pôvodne chcel povedať alebo to inak adresáti pochopia. Toto sú však chyby, ktoré sú v zásade odstrániteľné, a naviac krízová komunikácia má množstvo riešení ako s tým pracovať. Pracovať „s tichom“ a dúfať, že to prejde. nie je zrovna dobrým manažérskym prístupom. Dúfate v ekonomické výsledky, alebo preto niečo robíte? Rovnako je to s „dúfaním“, že ticho lieči. Ak nepracujete na komunikácii vo vnútri spoločnosti, dúfate, že váš japonský spolupracovník „Samo Sato“ danú situáciu, alebo aj kultúru v spoločnosti vyrieši. Nevyrieši a ticho sa bude iba zväčšovať.

Väčšina verejnosti mlčanie v zásadných okamihoch alebo vo vypätých situáciách odsudzuje. Nekomunikácia alebo nedostatok komunikácie tam, kde sa pochybenie priamo dotýka (napr. zamestnancov – aký dopad to bude na mňa mať, čo sa tým zmení, dotkne sa ma to vôbec, hrozí niečo atď.), teda práve v compliance témach, spôsobuje presne to isté. Ak nekomunikujete, strácate. Ak nekomunikujete, nie ste dôveryhodní. Ak nekomunikujete, ste pasívny. Dúfate.

Poznám pomerne veľa firiem na Slovensku, ktoré pracujú s tichom v organizácii a ešte to považujú za dobrý nápad. Poznám aj názor ich podriadených alebo manažérov, a častokrát už ani ich podriadenými alebo manažérmi dávno nie sú. Ticho problém nerieši, ticho v korporácii má presne opačný význam. Ticho v korporácii je oko tornáda, ktorého smer je nevypočítateľný, nepoznateľný a väčšinou nerozpoznateľný dostatočne vopred. Kto by si chcel prečítať viac o preukázaných  dôsledkoch ticha v organizácii, dávam do pozornosti TENTO vedecký materiál. Je to čítanie, ktoré otvára oči.

Odstrániť ticho v organizácii môže byť náročné a určite sa to nedá jedným ťahom. Chce to vôľu, čas, trpezlivosť a stratégiu s tým niečo urobiť. Začnite však tým, že sa pozriete na to, či sa u vás vo firme náhodou ticho nezabývalo.