Efektívny Compliance Officer napĺňa rovnicu P = V+2S+W

Efektivita v Compliance je princíp, cieľ, požadovaný výsledok. Efektivitu ovplyvňuje množstvo premenných, nielen vnútorné prostredie firmy, ale je celková atmosféra v spoločnosti. Tvrdíme, že sme firma, ktorá preferuje starostlivosť o zamestnancov, avšak procesmi, ktoré u nás fungujú im dávame najavo, že im nedôverujeme. Tvrdíme, že sme firma, ktorá si zakladá na transparentnosti, ale transparentnosti vedenia sa to netýka. Tvrdíme, že sme firma, ktorej záleží na tzv. corporate governance, ale s malými akcionármi sa nechceme zaoberať, lebo nás zdržujú., atď. Ako teda môžeme hovoriť o efektivite? Dnes som si pomohla rovnicou a týka sa priamo Compliance Officerov. Rovnica P=V+S+W je platná. Je vyskúšaná. Je funkčná. Prináša výsledky. Len jej nevenujeme pozornosť. Riešenia sú vždy na dosah, len ich musíme chcieť vidieť a pracovať s nimi. Však čítajte.

Uniká nám účel (purpose), a nie je to COVIDom-19

Dodržovanie zákona dostáva počas pandémie „na frak“, celosvetovo. Skrátené legislatívne konania, chaos, zneužívanie právomocí, nezrozumiteľnosť, namiesto Zbierky zákonov tu máme tlačové konferencie a sociálne siete, taktiež celosvetovo. Zabudla som ešte na médiá, ktoré neznalosťou upriamujú pozornosť čitateľa na v ten deň možno podstatné, ale v celkovom kontexte absolútne nedôležité a nekoncepčné udalosti, a to podstatné im, a teda aj nám, uniká. A v tom žijeme.

Ako nám uniká nám účel Compliance vo verejnoprávnej sfére

Krásnym príkladom vo verejnoprávnej sfére je aj na Slovensku genéza spojená so vznikom Úradu na ochranu whistleblowerov. Pred necelým mesiacom bola vymenovaná šéfka Úradu – pani Zuzana Dlugošová. Tento proces začal prijatím zákona č. 54/2019 Z.z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti s účinnosťou už od 01.03.2019, ktorý bol „výsledkom plnení opatrení Akčného plánu na posilnenie Slovenskej republiky ako právneho štátu“. Inak povedané, pred 2 rokmi štát normotvorne zriadil Úrad, ktorý má prispieť k budovaniu právneho štátu, avšak sám štát prostredníctvom volených zástupcov si nenašiel priestor na to, aby po dobu dvoch rokov zvolil do čela tohto Úradu osobu, ktorá ho bude viesť. Celú genézu tohto „príbehu“ si môžete pozrieť TU.

Tak nám uniká účel Compliance aj v súkromnej sfére

Podobne sme však na tom vo firmách. Sústredíme sa na definovanie kompetencií Compliance officerov, ale podstata ich činnosti a jej výkon vo veľkej miere v mnohých spoločnostiach uniká. A tak sa vytvárajú pozície Compliance officera, ale ich právomoci a zdroje, ktoré sú nevyhnutné na vykonávanie tejto funkcie efektívne, neposkytujeme alebo poskytujeme, avšak vo veľmi oklieštenej forme.

Výsledkom je samozrejme to, že dookola riešime svätú efektivitu Compliance a nie a nie sa dobrať výsledku. Nie sme do veľkej miery ochotní akceptovať, že efektivita (performance) Compliance je závislá od množstva ďalších premenných. Nevenujeme im pozornosť, možno preto, že sa od nás vyžaduje viac porozumieť kontextu, viac sa zaoberať želaným stavom, viac sa venovať realizácii očakávaní. Inak povedané, ak vytvárame pozíciu Compliance vo firme, zväčša vieme, že chceme byť súladní s regulatórnym prostredím a chceme eliminovať riziká alebo dať zadosť korporátnym očakávaniam. Ale je Compliance skutočne o tom?

Som hlboko presvedčená, že efektívne Compliance je možné aj v našich podmienkach. Písala som o chýbajúcej stratégii a izolácii TU. A písala som aj o dôležitosti komunikácie TU. Komunikácia, stratégia a schopnosť skutočne začleniť Compliance do vnútro firemného prostredia (komunikácia a práca s ňou) sú skutočne základom. Ich realizáciu zabezpečuje najmä Compliance Officer, ktorého vnútorné nastavenie a schopnosti sú v skutočnosti nemenej dôležité a dovolím si tvrdiť, že principiálne.

A ako s tým súvisí rovnica P=V+2S+W?

Je množstvo debát, ktoré riešia aké atribúty by mal mať ideálny Compliance Officer. Venujeme pozornosť tomu, či by mal byť Compliance Officer právnik alebo nie, či by mal byť manažér alebo leader, či by mal mať skôr skúsenosti alebo vedomosti a množstvo ďalších premenných. Áno, sú to dôležité otázky. Zo skúsenosti však viem, že skutočne efektívny Compliance Officer má niečo navyše. Napĺňa rovnicu P=V+2S+W.

Rovnica P=V+S+W je známa rovnica z teórií performance managementu. Keďže sa týka výkonnosti ako takej, veľmi odporúčam TÚTO knihu, ktorá je určená všetkým manažérom a vôbec sa netýka Compliance. Jej základné atribúty sú však úplne aplikovateľné na efektívne Compliance.

A o čo ide? Rovnica vychádza z teórie, že výsledok (Performance) je súčinom hodnôt (Values), schopností (Skills) a motivácie (Will). P=V+S+W. Ja som upravila túto rovnicu ešte doplnila o číslovku 2 v časti Skills, pretože v Compliance je podľa môjho názoru presne tá časť, ktorá spôsobuje množstvo nesprávnych rozhodnutí.

Ak je teda očakávaným výsledkom efektívne Compliance (Performance), potom sa toto dá dosiahnuť výberom Compliance Officera, ktorý je súladný s reálnymi, žitými hodnotami danej spoločnosti (Values), jeho schopnosťami (hard Skills & soft Skills v pomere, ktoré reflektuje ponúkanú pozíciu a jej kompetencie) a jeho motiváciou (Will) je skutočne dosiahnuť očakávaný a verbalizovaný výsledok.

V= Hodnoty (Values) reálné vs. verbalizované

Poznáme to. Tvrdíme, že sme firma, ktorá preferuje starostlivosť o zamestnancov, avšak procesmi, ktoré u nás fungujú im dávame najavo, že im nedôverujeme. Tvrdíme, že sme firma, ktorá si zakladá na transparentnosti, ale transparentnosti vedenia sa to netýka. Tvrdíme, že sme firma, ktorej záleží na tzv. corporate governance, ale s malými akcionármi sa nechceme zaoberať, lebo nás zdržujú., atď. Tých príkladov by vydalo na samostatnú knihu. A žijeme na obláčiku, však sme tieto hodnoty verbalizovali. Princípom je to však rovnaké, ako keď sa prijal zákon v roku 2019 a tento sa ponechal v priestore bez realizácie po dobu ďalších dvoch rokov. Navonok sa tvrdilo, že budujeme právny štát, avšak nečinnosť dokazovala opak. A rovnako je to vo firmách. Hodnoty sú žité, vnímané, realizované v konkrétnych podmienkach firmy.

Ak existuje nesúlad medzi verbalizovanými a žitými hodnotami, je otázka skôr pre TOP management a ich vôľu s tým skutočne pracovať. Hľadať potom efektívneho Compliance officera je v zásade nemožné. Rozpor deklarovaných a žitých hodnôt však nemá dopad len na efektívne Compliance, je to celostný vnútrofiremný problém, ktorý bude mať množstvo reakcií. A veľmi pravdepodobne vo firmách tohoto typu bude potenciál firmy využívaný na minimum.

Pomenovať reálne hodnoty však môže byť výhodou

Pomenovať svoje reálne hodnoty znamená nájsť aj správneho človeka, ktorý sa podľa nich bude správať. A hodnoty môžu byť definované akokoľvek. Vy poznáte svoju firmu a prostredie, v ktorom podniká. Pod hodnotou si napríklad málokto predstaví byť orientovaný na zisk. Ak to však priznáte, Vás Compliance Officer bude napríklad nastavený na ďaleko väčšiu mieru rizikovosti, čo uvoľní „tlaky“ aj napríklad pre Vašich obchodných zástupcov. Compliance Officer tak nebude risk eliminator, ale risk taker, čo aj Vám umožní rozhodovať sa na základe reálnych rizík bez oklieštenia strachom „čo ak“, „čo keby“.

Pomenovať svoje reálne hodnoty chce odvahu a plán. Chce to presvedčenie, že to stojí za to. A opäť aj v tomto štádiu je to o napĺňaní rovnice výsledku P=V+S+W, len sa Vám menia premenné, ktoré sa pod jednotlivými písmenami skrývajú.

2S = Hard Skills and Soft Skills v správnom (nie rovnakom) pomere

Prečo som doplnila zrovna u Compliance Officerov číslovku 2? Moja skúsenosť je, že väčšina manažérov, ktorí hľadajú Compliance Officerov sa automaticky uspokojí s tým, že daný kandidát spĺňa, pre mňa, technické požiadavky. Pod technickými požiadavkami chápem vzdelanie, skúsenosť v danej oblasti, orientáciu na, povedzme, konkrétny cieľ napr. AML.

Z môjho pohľadu však ide o viacej. Ak chcem obsadiť pozíciu Compliance Officera, ktorý má viesť ľudí, dohliadať, motivovať, sú uňho dôležitejšie práve zručnosti, soft skills. Práve pomer medzi soft skills and hard skills sa častokrát opomína. Na medzinárodných fórach sa dlhodobo vedie diskusia či má byť Compliance Officer skôr generalistom (t.j. ovládať témy, ale nemusí byť úplne orientovaný v detailoch) alebo skôr špecialistom (detailne ovláda danú tému v rámci Compliance).

V tejto dileme mám pomerne jasno. Aké sú očakávané výsledky, taký je pomer hard skills a soft skills. Ak chcem po Compliance Officerovi, aby riešil iba určitý segment Compliance, potom potrebujem, aby jeho hard skills boli skutočne súladné s potrebou firmy. Ak chcem, aby riešil celý komplex záležitostí Compliance, potom u šéfa tímu budem skôr orientovaný na jeho schopnosti viesť, motivovať, komunikovať, abstrahovať, myslieť strategicky, teda soft skills a podporne hard skills. Ak hľadám Compliance Officera na konkrétnu úlohu, do popredia sa dostávajú hard skills a soft skills riešim podporne, alebo aj vôbec nie. Záleží na situácii.

Zdá sa mi, že tak, ako trh vníma automaticky túto premennú u manažérov a existujú množstvá rôznych teórií, tak u Compliance Officerov sa toto nedeje. Či je to tým, že vo veľkej miere väčšina HR v skutočnosti nerozumie tomu, čo sa od Compliance Officerov očakáva, neaplikuje ani svoje štandardné zaužívané postupy. Nie je to však ich nečinnosť, je to skôr problém zadefinovania očakávaného výsledku. A to je parketa pre TOP manažment.

W = motivácia výsledkom

TOP manažment je primárnym dôvodom nedostatku motivácie. Poznáte to: „ryba smrdí od hlavy“, „zospodu sa nikdy nič nezmení“, „jablko nepadá ďaleko od stromu“, a množstvo ďalších podobných prirovnaní. A preto je ich toľko, pretože je to pravda.

Ak nedefinujeme a neverbalizujeme očakávaný výsledok, nevieme do akej miery je ten, ktorý zamestnanec alebo Compliance Officer motivovaný tento dosiahnuť. Ak nedefinujeme, ako TOP manažér alebo vlastník, čo očakávame, ponechávame na voľnú úvahu naplnenie cieľa, ktorý nebol zrejmý, bol iba domyslený. Domyslené je potom motivované vnútorným nastavením, kompasom, prianiami, daného zamestnanca.

A čo pre Vás skutočne znamená slovo „efektívne“? A je to dôležité?

Poďme sa pozrieť na príklad samotného Compliance Officera. Verbalizovaným výsledkom je „efektívne Compliance“. Čo znamená efektívne pre firmu a čo pre Compliance Officera? Príkladom firemného vnímania efektivity môže byť skutočne napríklad takýto obsah „budem vždy od Vás potrebovať v rýchlosti aké sú riziká“ alebo aj „hlavne sa snažte, aby to veľa nestálo“ alebo aj „vzhľadom na to, že v skutočnosti nevidíme prínos, ale tlačia nás, aby sme Vás mali, smerujte svoju energiu inam, minimalizujte požiadavky smerom k nám a držte nám krytie, keby sa na to náhodou prišlo“. A čo môže vidieť Compliance Officer? Jeho motivácia môže byť „konečne mám príležitosť postaviť reálne Compliance oddelenie“ alebo aj „konečne mi niekto umožní nastaviť systémy tak, aby sa predišlo XY“ alebo aj „tu si vybudujem svoju kariéru v Compliance, čo sa mi bude vždy hodiť“. Nástroje, ktoré potom Compliance Officer využije pri takto nastavenej motivácii sú diametrálne odlišné od tých, ktoré videl v „efektívnom“ Compliance manažment. A tam nastáva následne rozkol, nespokojnosť, neefektivita atď.

Súlad vnútornej motivácie s výsledkom je teda do značnej miery závislý od verbalizovaných očakávaní vnútro firemného prostredia. A dokiaľ sa veci nepomenujú správnych a vhodným spôsobom tak, aby nastalo porozumenie obsahu, do tej doby povediete pomyselnú vojnu medzi Compliance a ostatným vnútro firemným prostredím.

Rovnica P=V+S+W je platná. Je vyskúšaná. Je funkčná. Prináša výsledky. Len jej nevenujeme pozornosť. Riešenia sú vždy na dosah, len ich musíme chcieť vidieť a pracovať s nimi. Čím dlhšie sa tomu budeme brániť, tým dlhšie budeme čakať. Nakoniec však budeme donútení okolnosťami alebo udalosťami vidieť realitu a napríklad aj vymenovať šéfa úradu alebo sa zamyslieť nad tým, čo vlastne od Compliance chceme, a ako to dosiahneme.